1. Prečo investovať do drahých kovov


To prvé, čo vás určite napadne pri návšteve týchto stránok, je otázka "Prečo vlastne kupovať striebro?" Časom prídu ďalšie otázky: "Mám nakupovať striebro ako drahý kov? Alebo ide skôr o priemyselný kov?".
Striebro je unikátny tým, že je vlastne obojím - kovom drahým aj priemyselným. Je však potrebné zdôrazniť iné dôležité hľadisko - myšlienku kupovať striebro ako peniaze, respektíve ako monetárny kov.

Čo sú vlastne súčasné peniaze? Nie sú to len papierové bankovky v peňaženke. V každej ekonomickej príručke sa píše, že peniaze sú prostriedkom smeny, umožňujú oceňovanie statkov a slúžia ako uchovávateľ hodnôt. S posledným tvrdením si dovolíme zásadne nesúhlasiť.
Dnešné ničím nekryté peniaze funkciu uchovávateľa hodnôt plnia veľmi zle, respektíve ju neplnia vôbec.

hyperinflácia Nočnou morou pre každého človeka, ktorý má hoci aj skromné úspory, je hyperinflácia. Hyperinflácia je väčšinou dôsledkom nezriadenej fiškálnej politiky štátu, respektíve nadmerného zadlžovania štátu. Štát, aby dodržal svoje záväzky, dlžné peniaze zjednodušene povedané vytlačí. K tomuto neradostnému finále smerujú napríklad USA, kde dochádza k monetizáciu štátneho dlhu. Americký FED (tj. Centrálna banka) nakupuje dlhopisy vydané Treasury secretary (tj. Ministerstvom financií).

U laickej verejnosti je rozšírená mylná domnienka, že hyperinflácia je niečo, čím sa len straší v médiách a čo sa objavuje len veľmi zriedka. Opak je bohužiaľ pravdou. Poslednou fázou hyperinflácia je vymazanie zvyškov úspor občanov, formálne vykonané "menovou reformou". Spýtajte sa niekoho staršieho vo svojom okolí, koľko zažil menových reforiem, a čo si kúpil napríklad za 100 korún pred päťdesiatimi rokmi. Pri niektorých rozprávaniach pamätníkov Vám možno nebude príliš do smiechu ...

Ovšem aj obyčajná (a všadeprítomná) inflácia ničí funkciu peňazí ako uchovávateľa hodnôt. Iste - nepostrehnete to za rok. Za dlhšie časové obdobie už áno. Pritom taká "plazivá inflácia" má dopad na každého z nás. Všetci si predsa šetríme na dôchodok - či už formou štátneho sociálneho poistenia alebo prostredníctvom dobrovoľných penzijných fondov.

CPI Ľudia si bohužiaľ neuvedomujú, že reálna hodnota peňazí, ktoré budú mať nasporené, bude za pár desiatok rokov zlomkom dnešnej hodnoty. Neodpustíme si spomenúť známy príklad z USA: $ 1 v roku 2008 = $ 0.02 v roku 1908 - čiže peniaze v USA stratili 98% svojej hodnoty za sto rokov. Drvivá časť tohto procesu pritom prebehla počas posledných štyridsiatich rokov, keď USA opustili zlatý štandard.

Prvotnou príčinou tohto javu je samotná podstata peňazí. V súčasnej dobe všade na svete používame tzv. "Fiat money" - teda ničím nekryté peniaze.

To znamená, že peniaze nie sú kryté žiadnu fyzickú komoditou alebo statkom. Aj americký dolár, svetová rezervná mena, ktorá by mala byť stabilná, v roku 2008 prechádzala výkyvmi v ráde desiatok percent. Niet sa čomu čudovať - dnes oficiálne krytie dolára nie je "backed by gold" (teda krytý zlatom), ale "backed by the full faith and credit of the US government" (čiže krytý plnou dôverou v americkú vládu a jej platbyschopnost). Dolár je teda krytý iba dôverou v štát, ktorý má stále sa zvyšujúce rozpočtové deficity. Dôverou v štát, ktorého zadlženosť verejných rozpočtov je viac ako 15 biliónov dolárov ($ 15,000,000,000,000). Tento systém nekrytej meny zatiaľ funguje po celom svete. "Pevnosť" meny sa líši len podľa toho, ako veľmi je ktorý štát zadĺžený.

Veľmi prekvapujúca je skutočnosť, že ľudia považujú tento systém za normálny. Ľudia sa domnievajú, že ekonomiky takto fungujú odjakživa. Opak je pravdou.

Systém nekrytej meny funguje relatívne veľmi krátko - od roku 1971, kedy americký prezident Nixon zrušil viazanosť dolára na zlato (tzv. Gold standard). Keďže väčšina svetových mien v tej dobe bola fixovaná voči doláru, prišli o túto "previazanosť so zlatom" aj ony. Dôvod bol veľmi prostý. Zlatý štandard totiž prakticky neumožňoval štátom míňať viac, než si v skutočnosti mohli dovoliť. Preto prebiehalo v histórii občasné krátkodobé odtrhnutie od zlatého štandardu vždy počas vojen a politických prevratov, kedy štáty neboli schopné financovať nadmerné vojnové alebo administratívne výdavky.

Záverečné zhrnutie je prosté. Peniaze viazané na zlato a striebro existovali na svete takmer 6000 rokov. S dnešnými peniazmi - ničím nekrytými - experimentujú štáty iba 40 rokov! To je natoľko krátka doba, že naozaj nemôžeme hovoriť o modernom menovom systéme, ale iba o jednom veľkom ekonomickom experimente.

Naozaj chcete byť jeho súčasťou aj Vy?