3. Zlato vs. Striebro


Veľmi významným indikátorom v oblasti drahých kovov je tzv. "Gold/Silver ratio" (pomer Zlato/Striebro), ktorý určuje aktuálny pomer medzi cenou zlata a striebra. V súčasnosti má tento pomer hodnotu asi 60:1. To znamená, že teoreticky si za jednu trójsku uncu zlata môžeme kúpiť 60 uncí striebra. Tento pomer však ani vzdialene nezodpovedá súčasnej ponuke a dopytu po striebre.

Historicky (tj. po niekoľko tisíc rokov) bol tento pomer okolo 15:1. Je zaujímavé, že toto číslo veľmi dobre zodpovedá skutočnému zastúpeniu striebra a zlata v prírode (respektíve v zemskej kôre), ktoré robí 17:1.

V predchádzajúcom článku sme si povedali, že striebra v poslednom storočí významne ubudlo, naopak zásob zlata skôr pribúda. Koľko zlata a striebra je teda vlastne dnes k dispozícii? Veľmi názorný prehľad dáva tento schematický obrázok.

Pomer zlata a striebra dnes

Ako vidíme, dnes je na svete vo všetkých formách (teda vrátane umeleckých predmetov a pod.) len zhruba štyrikrát viac striebra než zlata. Ak by sme sa obmedzili len na kov, ktorý je aktuálne dostupný na trhu, zistíme zaujímavú vec - striebra je menej ako zlata! Áno, ak porovnáme fyzické zlato a striebro, ktoré môžeme teraz kúpiť na svetových trhoch, potom striebra je dokonca desaťnásobne menej ako zlata!

Ako je ale možné, že dnešný pomer cien zlata a striebra tomuto zastúpeniu nezodpovedá? Príčin je niekoľko. Tou hlavnou je manipulácia s cenou striebra na komoditných futures burzách, predovšetkým na Comex. Tu sa obchoduje s "papierovými" kontraktami na striebro, ktorých je predávaných oveľa viac, než vôbec existuje podkladového fyzického striebra. Druhým faktom je určitá nedoceněnost, resp. chybné vnímanie striebra v očiach laickej verejnosti.

Od doby, kedy striebro prestalo byť používané ako mincový kov, ekonómovia a analytici z rôznych maklérskych spoločností mávajú tendenciu označovať striebro nie ako drahý kov, ale ako priemyselný kov. Preto veľká časť ľudí vníma striebro ako menejcenné, pod pojmom "peňažný kov" si asociuje iba zlato. Tento "mýtus" sa absolútne nezakladá na pravde.

staroveká strieborná aténska mince Historicky bolo ako peniaze využívané predovšetkým striebro, nie zlato. Dôvody sú praktické - striebra bolo viac, malo menšiu cenu a hodilo sa teda pre bežnú smenu tovaru. Zlato bolo hromadené skôr bohatšími vrstvami ako uchovávateľ bohatstva. Práve preto Gold/Silver ratio po väčšinu histórie favorizoval skôr striebru. Dokonca aj americký dolár bol v roku 1792 (Coinage Act) oficiálne definovaný ako zhruba 400 grainov (cca 27 gramov) striebra. Teda nie ako papierik vyrobený z bavlnenej buničiny, opatrený peknou zelenou potlačou.

Ako drahý kov je striebro stále vnímané predovšetkým v Indii, v Číne, v ropných štátoch Blízkeho Východu, v Mexiku a všeobecne v mnohých krajinách v Ázii. Tieto štáty teraz bohatnú veľmi rýchlym tempom. Dá sa predpokladať, že tento trend bude pokračovať. To bude ďalej zvyšovať dopyt po striebre.

Ešte viac sa preto prehĺbi nerovnováha ponuky a dopytu. "Silver deficit" sa zvýši. USA a vyspelé štáty Európy nebudú schopné donekonečna ťahať bremeno obrovského zadĺženia verejných rozpočtov - na scénu príde inflácie, možno aj hyperinflácia. Sme presvedčení, že uvedené skutočnosti radikálne zmenia pohľad ľudí vo vyspelých štátoch na drahé kovy. Víťazom, z racionálneho i z praktického hľadiska, bude striebro. Striebro, ktoré bude znovu vnímané ako skutočné a infláciou nepodliehajúce peniaze.